Ako si vybaviť PN-ku u všeobecného lekára?
27. augusta 2025
Predoperačné vyšetrenie rozhoduje o tom, či môžete bezpečne absolvovať zákrok a anestéziu. Hneď na úvod je dôležité vedieť, že nejde o „formálny papier“, ale o komplexné zhodnotenie rizík a nastavenie liečby tak, aby prebehla operácia bez zbytočných komplikácií. Preto sa oplatí prísť načas, priniesť zoznam liekov a aktívne spolupracovať. Zároveň platí, že všeobecný lekár Košice je vaším prvým kontaktom, ktorý skontroluje zdravotný stav, odporučí potrebné testy a pripraví správu pre chirurga aj anestéziológa.
Prečo a kedy o vyšetrenie požiadať (a nečakať na poslednú chvíľu)
Najprv si všimnime základné situácie, keď je vyšetrenie potrebné:
- Plánovaný zákrok v celkovej alebo regionálnej anestézii (napr. ortopedická, brušná, urologická, gynekologická operácia).
- Krátky výkon v analgosedácii (endoskopia, drobný chirurgický výkon), ak máte chronické diagnózy alebo užívate lieky ovplyvňujúce zrážanie krvi.
- Nové príznaky pred operáciou – dýchavica, bolesť na hrudníku, poruchy rytmu, opuchy nôh, závraty. V takom prípade treba situáciu posúdiť skôr, než dostanete anestéziu.
- Chronické ochorenia (hypertenzia, cukrovka, srdcové či pľúcne choroby, ochorenia obličiek alebo pečene), najmä ak sú nedávno zhoršené alebo liečba nie je stabilná.
- Vyšší vek a polyfarmácia – čím viac liekov a diagnóz, tým viac detailov treba nastaviť.
- Tehotenstvo alebo plánovanie tehotenstva – anestézia a lieky si vyžadujú osobitnú prípravu.
- Alergie a predchádzajúce komplikácie pri anestézii (napr. ťažká nevoľnosť, problémy s dýchaním, ťažké prebúdzanie).
Potom, čo sa rozhodnete pre zákrok, je rozumné naplánovať si predoperačné vyšetrenie 2–4 týždne vopred. Tým pádom zostane dosť času na doplnenie testov, úpravu liekov a konzultáciu so špecialistom, ak to bude treba. Napokon, pri urgentných termínoch to váš lekár urýchli a zameria sa na najdôležitejšie riziká.
Čo všetko predoperačné vyšetrenie u všeobecného lekára Košice zahŕňa
1) Podrobná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie
Najprv lekár prejde vašu osobnú a rodinnú anamnézu, alergie a predošlé operácie. Zároveň skontroluje aktuálne lieky (vrátane voľnopredajných a bylinných doplnkov). Následne zmeria tlak, tep, saturáciu kyslíkom, teplotu a vyšetrí srdce, pľúca aj brucho. Potom zhodnotí funkčnú kapacitu (napr. zvládnete chôdzu do dvoch poschodí bez dýchavice?) a zaradí vás do rizikového profilu.
2) Riziková klasifikácia a odporúčané testy
Okrem iného sa pri hodnotení celkového stavu používa aj ASA klasifikácia fyzického stavu (popisuje záťaž organizmu pri anestézii). Prehľad tohto praktického hodnotenia nájdete v prehľade American Society of Anesthesiologists – pozrite si ho priamo cez odkaz: ASA Physical Status Classification System. Následne lekár vyberie testy podľa rizika výkonu a vašich diagnóz, nie „povinne pre každého“.
3) Komunikácia s chirurgom a anestéziológom
Zároveň váš praktický lekár pripraví predoperačnú správu so zhrnutím diagnóz, liekov, alergií a výsledkov testov. Potom dokument odošle chirurgovi/anestéziológovi alebo ho odovzdáte pri príjme. Vďaka tomu majú všetci rovnaké, aktuálne informácie.
Aké testy sa robia (a kedy dávajú zmysel)
Nie všetky testy sú potrebné vždy. Preto sa riadime rizikom zákroku a zdravotným stavom:
- EKG – zvyčajne pri zákrokoch v celkovej anestézii a/alebo u pacientov so srdcovými ochoreniami, arytmiami či hypertenziou.
- Krvný obraz a koagulácia – najmä pri výkonoch s rizikom krvácania alebo ak užívate antikoagulanciá/antiagreganciá.
- Ióny, kreatinín, glukóza, pečeňové testy – pri chronických ochoreniach, vyššom veku alebo pri liekoch ovplyvňujúcich obličky/pečeň.
- Moč – pri urologických výkonoch či príznakoch infekcie.
- RTG hrudníka – len vtedy, keď to odôvodňuje diagnóza (napr. pľúcne ochorenie, nový kašeľ, čerstvá infekcia).
- Spirometria – pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc alebo astme (ak plánujete celkovú anestéziu).
- Tehotenský test – u žien vo fertilnom veku, ak je to medicínsky relevantné.
Ak chcete vidieť, ako sa testy volia individuálne a podľa rizika, pozrite si praktické odporúčania britskej NICE pre predoperačné testovanie: NICE guideline NG45 – Routine preoperative tests for elective surgery. Zároveň existujú aj európske kardiologické odporúčania pre posúdenie pacientov pred nekardiálnou operáciou: ESC – Cardiovascular assessment for non-cardiac surgery. Vďaka týmto zdrojom uvidíte, že rozsah testov sa riadi rizikom výkonu, nie „čím viac testov, tým lepšie“.
Lieky pred operáciou: čo vysadiť, čo ponechať (a kedy)
Najprv si spíšte presný zoznam liekov vrátane dávok a času posledného užitia. Potom spolu s lekárom prejdete typické skupiny:
- Antikoagulanciá/antiagreganciá (warfarín, apixaban, rivaroxaban, dabigatran, klopidogrel): často sa dočasne vysadzujú alebo nahrádzajú krátkodobo pôsobiacim liekom („bridging“).
- Lieky na tlak (ACEi/ARB): niekedy sa deň pred zákrokom vysadzujú, aby nehrozil pokles tlaku počas anestézie – rozhodnutie je individuálne.
- Diabetologická liečba: úprava inzulínu alebo perorálnych antidiabetík podľa času zákroku a hladín glukózy.
- Inhalátory a lieky na astmu/CHOCHP: ponechávajú sa, niekedy sa pridáva „predoperačný“ bronchodilatačný režim.
- Bylinné doplnky (ginkgo, ženšen, ľubovník): vysadiť minimálne 1–2 týždne vopred (môžu ovplyvniť krvácanie alebo anestetiká).
Preto vždy pribaľte blistery alebo krabičky a preukazy (napr. kardiostimulátor/ICD), aby bolo jasné, aké zariadenie máte a kto ho sleduje. Napokon si zapíšte aj alergie a predošlé reakcie na anestéziu.
Ako sa pripraviť: časovanie, strava, zlozvyky a pohyb
- Časovanie vyšetrenia: ideálne 2–4 týždne pred zákrokom. Zároveň tak získate čas na doplnenie testov a stabilizáciu liečby.
- Fajčenie: ak prestanete aspoň 4 týždne pred operáciou, znížite riziko pľúcnych komplikácií. Keďže sa telo čistí postupne, čím skôr, tým lepšie.
- Alkohol: obmedzte alkohol minimálne 2 týždne pred zákrokom; pečeň a zrážanie krvi to ocenia.
- Strava a hydratácia: ľahká vyvážená strava s dostatkom tekutín. Potom bezprostredne pred anestéziou platia pravidlá hladovania (viď pokyny nemocnice).
- Pohyb a dychová príprava: krátke prechádzky a dychové cviky zlepšia pľúcnu funkciu; po operácii sa budete ľahšie mobilizovať.
- Anémia a výživa: ak máte nízky hemoglobín, predoperačná korekcia (železo, vitamíny, nutričná podpora) výrazne znižuje riziká.
Okrem toho si pozrite aj WHO Surgical Safety Checklist – idea bezpečnej operácie stojí na dobrej príprave a jasnej komunikácii: WHO – Safe Surgery.
Ako prebieha administratíva a čo si priniesť
Najprv si rezervujte termín u praktického lekára; následne prídete s:
- Občianskym preukazom a kartou poistenca,
- zoznamom liekov a alergií,
- záznamami od špecialistov (kardiológ, diabetológ, pneumológ),
- prehľadom predošlých operácií/anestézií (ak boli komplikácie, spomeňte ich),
- kontaktnými údajmi na vás a na osobu, ktorá vás po zákroku odvezie domov.
Potom, čo lekár zrealizuje vyšetrenie a testy, vystaví predoperačnú správu. Následne ju odovzdáte pri príjme na oddelenie alebo sa pošle elektronicky podľa zvyklostí pracoviska. Napokon si ponechajte kópiu – budete ju potrebovať aj po zákroku pri kontrole.
Najčastejšie otázky (FAQ)
1) Potrebujem predoperačné vyšetrenie aj na „malý“ zákrok?
Záleží od typu výkonu a vašich diagnóz. Hoci je zákrok malý, ak máte srdcové či pľúcne ochorenie, užívate antikoagulanciá alebo ste vyššieho veku, potom sa aspoň základné posúdenie odporúča.
2) Môžu mi kvôli výsledkom operáciu odložiť?
Môžu – ak je to pre vašu bezpečnosť. Napríklad pri zle kontrolovanom tlaku, vysokom cukre, anémii či nekorigovanom rytme srdca. Najprv sa upraví liečba, potom sa výkon naplánuje znova.
3) Musím mať vždy RTG hrudníka a EKG?
Nie, robia sa podľa potreby. Lekár hodnotí riziko výkonu a váš stav. Preto sa niekedy postačí len laboratórium a anamnéza, inokedy je vhodné EKG či spirometria.
4) Ako je to so zrážaním krvi a liekmi?
Vysadenie či zmena antikoagulancie závisí od rizika krvácania daného výkonu a rizika trombózy pri vysadení. Z tohto dôvodu sa plán stanovuje individuálne.
5) Koľko staré môžu byť výsledky?
Zvyčajne sa akceptujú testy nie staršie ako 14–28 dní, podľa pracoviska a typu výkonu. Pre istotu vám to upresní chirurgické oddelenie.
„Smart“ kontrolný zoznam pred návštevou
- Termín operácie a informácie z chirurgického pracoviska,
- Zoznam liekov (názov, dávka, čas užívania),
- Záznamy od špecialistov (posledné správy),
- Alergie (na lieky, potraviny, latex),
- Preukazy a karty (stimulátor, antikoagulačná karta),
- Kontakty (osoba, ktorá vás odvezie, telefonický kontakt na vás).
Prečo riešiť všetko s praktikom práve teraz
Najprv ušetríte čas – všeobecný lekár Košice pozná vašu históriu a vie rýchlo vyhodnotiť priority. Zároveň skontroluje, či treba doladiť tlak, cukor alebo dýchanie ešte pred termínom. Okrem toho pripraví dokumenty pre chirurga a anestéziológa tak, aby sa neodkladal príjem kvôli chýbajúcemu výsledku. Napokon dostanete jasné pokyny, čo jesť, čo piť a ktoré lieky kedy užiť v deň operácie.
Chcete si dohodnúť predoperačné vyšetrenie v Košiciach? Objednajte sa u nás – všeobecný lekár Košice.
Externé zdroje na ďalšie štúdium (kliknutím otvoríte)
- NICE guideline NG45 – Routine preoperative tests for elective surgery
- ESC – Cardiovascular assessment and management before non-cardiac surgery
- WHO – Surgical Safety (Surgical Safety Checklist)
Záver
Predoperačné vyšetrenie je kľúčový bezpečnostný krok pred každým plánovaným výkonom. Preto nečakajte na poslednú chvíľu, príďte 2–4 týždne vopred, prineste zoznam liekov a pýtajte sa na všetko, čo vám nie je jasné. Zároveň rešpektujte odporúčania k liekom, hladovaniu pred anestéziou a zanechaniu fajčenia. Napokon tým znížite riziká, zrýchlite zotavenie a prispejete k plynulému priebehu celej operácie.
Ak potrebujete termín alebo konzultáciu, obráťte sa na svojho všeobecného lekára Košice – radi vám pripravíme individuálny plán a pomôžeme so všetkou administratívou: všeobecný lekár Košice.
